Fasádne panely s využitím adaptívnych komponentov v Revite

   Mnohí užívatelia Autodesk Revitu, ktorí v ňom pracujú roky, alebo začali len pred nedávnom, už možno počuli o module tzv. Adaptívnych komponentov, no viacerí z nich sa tejto oblasti Revitu vyhýbajú, pretože im na prvý pohľad príde zložitá a príliš komplexná.

   Využitie adaptívnych rodín Revitu je vskutku rozsiahle, avšak po pochopení princípov a postupov ich tvorby nie sú nijakým spôsobom náročné a môžu užívateľom pomôcť vo viacerých sférach v rámci ich reálnych projektov.

   V tomto článku sa zameriame na vytvorenie adaptívnej rodiny založenej na vzore. Využitie takýchto „families“ je napr. v oblasti predsadených fasádnych panelov a my si ukážeme relatívne jednoduchú tvorbu takéhoto panelu, ktorí môžete vidieť na obrázku nižšie.

   Prvým krokom je založenie novej Revit family na šablóne obecného modelu založeného na vzore: Soubor -> Nové -> Rodina -> Obecný model založený na vzoru.rft.

   Užívateľské rozhranie adaptívnych komponentov je mierne odlišné od rozhrania, ktoré poznáme z „klasického“ family editoru. V navigačnom okne môžeme vidieť prednastavený (štvoruholníkový) vzor, ktorý obsahuje 4 adaptívne body, ktoré sú vzájomne pospájané referenčnými čiarami. Vzor fasádneho panelu (na obrázku vyššie) je však 6-uholníkový. Vyberieme si teda vzor v navigačnom okne a zmeníme jeho typ na „Šestiuhelník“, čím budeme mať k dispozícii 6 adaptívnych bodov.

    Pravdepodobne najčastejšie budeme pri tvorbe obdobných adaptívnych rodín využívať 4 nástroje:   „Spline přes body“,   „Bodový prvek“,   „Nastavit pracovní rovinu“   a   „Vytvořit tvar“.

   Označíme si 2 protiľahlé body (1-5 a 2-4) a klikneme na tlačítko Spline přes body, čím vytvoríme modelové čiary, ktoré zmeníme na čiary referenčné.

   Následne vložíme do stredu týchto nových čiar body pomocou tlačítka Bodový prvek. Pozícia týchto bodov bude vždy v strede bez ohľadu na pozíciu a dĺžku ich hostiteľských objektov (referenčných čiar).

   Pomocou tlačítka Nastavit pracovní rovinu -> TAB si po kliknutí na vložený bod nastavíme pracovnú rovinu rovnobežnú s našim vzorom a vložíme ďalšie 2 body presne do miest, kde sa nachádzajú naše pôvodné dva body. Keď si však teraz vyberieme novo-vložené body, tak pomocou inštančného parametra Odsazení vieme definovať odsadenie nových bodov od pôvodných vždy kolmo na vybranú pracovnú rovinu. 

   Aby sme nemuseli regulovať toto odsadenie manuálne, tak si vytvoríme a asociujeme typový parameter, ktorý bude pre túto úlohu určený.

   Teraz pospájame tieto 2 odsadené body so zvyšnými adaptívnymi bodmi a medzi sebou, čím vytvoríme skelet nášho panelu.

   Vytvorené modelové čiary vyberieme a zmeníme ich na čiary referenčné. Následne vyberieme referenčné čiary, ktoré tvoria uzavretý (3-uholníkový či 4-uholníkový) obvod a klikneme na tlačítko Vytvořit tvar, čím vytvoríme 3D geometriu, kde následne máme možnosť definovať, či sa bude jednať o objemovú geometriu (vysunutý profil) alebo plošnú geometriu, ktorú si vyberieme v našom prípade.

    Ak chceme použiť akúkoľvek adaptívnu rodinu založenú na vzore, tak ju vieme aplikovať na „koncepčný objem“. Je potrebné si preto založiť novú rodinu koncepčného objemu:

       Soubor -> Nové -> Koncepční objem -> Objem.rft

    Následne si vytvoríme tvar, na ktorý chceme náš panel aplikovať (napr. jemne zaoblenú stenu), ktorú vyberieme a klikneme na tlačítko „Rozdělit povrch“, čím rozdelíme povrch tejto steny na pravidelné obdĺžniky. Osnovu tohto rozdelenia si vieme nastaviť v inštančných vlastnostiach tohto rozdeleného povrchu.

   Po načítaní našej adaptívnej rodiny panelu do rodiny koncepčného objemu vieme vybrať tento vzor, ktorý je adaptívny a plne dynamický, t.z. prispôsobí sa tvaru steny, rozvrhnutiu jej osnovy a zároveň vieme parametricky meniť hĺbku tohto panelu.

   Využitie adaptívnych rodín je naozaj široko-spektrálne, toto je len jedným z mnohých príkladov ich použitia.