pátek 25. února 2022

Popisovanie elementov Revitu v 3D pohľade

     V predchádzajúcom článku sme si ukázali spôsob, akým obohatiť naše Revit projekty o kótovanie v 3D priestore a na tento článok nadviažeme tým dnešným, v ktorom si zase ukážeme postup, ako tieto objekty v 3D priestore popísať, resp. „otagovať“.


    Pracovné roviny, ktoré sme využívali pri kótovaní v 3D nebudeme v tomto prípade potrebovať, čo je však pri popisovaní elementov v 3D potrebné, je uzamknutý 3D pohľad.

   Používa sa na to malé tlačítko s ikonkou domčeka a zámku, zhruba v strede na spodnom paneli Revitu. Ak sme 3D pohľad pred tým ešte nezamykali, tak po kliknutí na toto tlačítko sa nám ponúkne jediná voľba a to „Uložit orientaci a uzamknout pohled“. Po následnom zadaní názvu nového (zamknutého) 3D pohľadu máme stále možnosť tento pohľad zoomovať, posúvať, ale orbit, resp. rotácia takéhoto pohľadu je znefunkčnená.


    Teraz môžeme objekty v 3D pohľade popísať rôznymi popiskami, obdobne, ako sme na to zvyknutý z klasických (2D) pohľadov.

    Dôležité je zapamätať si skutočnosť, že „otagovaný“ 3D pohľad musí zostať uzamknutý. Ak by sme chceli pohľad odomknúť, napr. z dôvodu jeho dodatočného natočenia, robí sa tak znovu tlačítkom s ikonkou domčeku a zámku, kde si teraz vyberieme možnosť „Odemknout pohled“. Po tomto úkone však dôjde k (dočasnému) vymazaniu všetkých popiskov z pohľadu. 


   Teraz máme možnosť pohľad znovu natáčať -> znovu ho uzamknúť -> a elementy v ňom znovu popísať. Ak by sme však chceli vrátiť všetky popisky do stavu, v akom sa nachádzali predtým, tak jedinou možnosťou je kliknúť znovu na tlačítko domčeku a tento krát vybrať voľbu „Obnovit orientaci a uzamknout pohled“, čím síce dôjde k spätnému umiestneniu všetkých predtým vložených popisiek, avšak zároveň sa vyresetuje aj orientácia (natočenie) 3D pohľadu do stavu, v akom sa nachádzal v čase prvotného uzamknutia.
    
  Určite sa naskytne otázka, ako otagovať jeden a ten istý pohľad z viacerých uhlov – asi najjednoduchším spôsobom je si predmetný 3D pohľad zduplikovať -> odomknúť -> natočiť -> uzamknúť -> a popísať.


    
    Kótovanie elementov v 3D, o ktorom sme rozprávali minule, ako aj popisovanie týchto elementov v 3D by malo prispieť k zatraktívneniu, ale predovšetkým k sprehľadneniu rôznych, či už jednoduchých, alebo zložitejších axonometrických, či perspektívnych pohľadov v rámci Vašich projektov.

Ukážka:

středa 23. února 2022

Kótovanie elementov Revitu v 3D pohľade

    V tomto článku si predstavíme a vysvetlíme spôsob, ktorým dokážeme kótovať elementy projektu v Autodesk Revite v 3D pohľadoch.

    Pri kótovaní v 3D pohľadoch sa využíva práca s tzv. pracovnými rovinami. Tieto roviny určujú kde, resp. v akej rovine budú umiestnené všetky vynášané a navrhované elementy v rámci 3D pohľadu (napr. v akej výške).

    Pri kótovaní  sú vynášacie čiary kóty naviazané na konkrétne hrany, body a pod. v rámci objektu, ktorý kótujeme, ale celková kóta, ako taká je umiestnená na nejakej rovine. Pracovnej rovine.

    Pracovnú rovinu v 3D pohľade je teda potrebné si nastaviť podľa aktuálnych potrieb. Robí sa tak na karte ribbonu Architektura pod kategóriou Pracovní rovina, kde po kliknutí na tlačítko Zobrazit zobrazíme umiestnenie aktuálnej pracovnej roviny v priestore (3D pohľade). 


    Štvorcový tvar pracovnej roviny vieme upraviť pomocou riadiacich bodov v stredoch jej štyroch strán a v nastaveniach pracovnej roviny vieme meniť napr. hustotu jej mriežky (parameter Rozteče).

    Následne pri kótovaní, ako som spomínal vyššie, budú kóty ležať na tejto aktuálnej pracovnej rovine. 

    V prípade, že chceme pracovnú rovinu zameniť za inú, robíme tak opäť na karte Ribbonu Architektura v kategórii Pracovní rovina kliknutím na tlačítko Nastavit

    V dialógovom okne nastavenia pracovnej roviny, ktoré sa nám otvorí si následne môžeme vybrať prepnutie aktuálnej roviny zo zoznamu všetkých pracovných rovín, ktoré sa nachádzajú v projekte. Tento zoznam je tvorený ako automaticky generovanými pracovnými rovinami (napr. z výškových úrovní, osnov a pod.), tak aj z vlastnoručne vytvorených pracovných rovín. 

    Druhou, podľa môjho subjektívneho názoru častejšie používanou možnosťou je zaškrtnúť voľbu Vybrat rovinu. Po potvrdení tejto voľby si môžeme následne priamo v 3D pohľade vybrať plochu zo všetkých elementov, ktoré tvoria určitú 3D geometriu a táto plocha sa následne stane aktuálnou pracovnou rovinou. Nezabudneme na prípadnú úpravu veľkosti novozvolenej roviny pre lepšiu prehľadnosť.

    Následne môžeme v 3D pohľade kótovať časti objektov (hrany, body, a pod.), ktoré sú kolmé na danú pracovnú rovinu a tieto kóty budú umiestnené na tejto rovine. 

    Pri potrebe kótovania vertikálnych elementov musíme obdobným spôsobom zmeniť pracovnú rovinu tak, aby vždy bola kolmá na kótované časti objektov (zmeníme ju v podstate na vertikálnu pracovnú rovinu).

    Kótovanie v 3D je jedným zo spôsobov, ako obohatiť náš projekt o efektívne, ale najmä prehľadne zakótované axonometrické, či perspektívne 3D pohľady.


Ukážka:

pátek 11. února 2022

Spolupráce s Investorem z prostředí Revitu LT

V případě, že jste již naskočili do světa BIM technologií, anebo to máte v plánu (třeba i pod tlakem blížícího se BIM mandátu), je dobré vědět, že přímo v Autodesk Revitu máte široké možnosti spolupráce s ostatními uživateli. Ideální pro spolupráci je využití společného datového prostředí, neboli CDE řešení. Autodesk se v této oblasti poslední dobou hodně posouvá a nabízí spousty možností a služeb, jak do CDE a obecně do cloudové spolupráce naskočit. 

Jaké jsou ale možnosti v případě, kdy nelze přímo využívat společné datové prostředí od Autodesku, známé jako Autodesk Construction Cloud (ACC), které nabízí spousty výhod při spolupráci na projektech libovolné velikosti a libovolného počtu účastníků? Zkusme si nastínit jeden takový případ, jak využít jiných možností než ACC. 

Příkladem, kdy využít následující postup, je třeba projekt rodinného domku, kde potřebujete komunikovat s investorem nebo dozorem investora nad daným projektem a využívat k tomu jiný způsob než odesílání samostatných souborů, jako je například PDF, prostřednictvím mailu. Bohužel v našem ukázkovém příkladu nemá investor možnost, jak si zobrazit nativní data Revitu. 

Jednoduchý způsob, jak publikovat data z Revitu i z Revitu LT bez nutnosti specifického softwaru pro prohlížení, je využití sdílení pohledů přímo z Revitu. 

Sdílení pohledů vyexportuje daný pohled (půdorys, 3D pohled, atd.) do univerzální online prohlížečky Autodesk Viewer (viewer.autodesk.com) s navázáním dat k vašemu účtu. Tato prohlížečka funguje na běžném webovém rozhraní, tudíž nejsou kladeny žádné specifické požadavky na software ani hardware uživatele. V případě, že koncový uživatel (v našem případě investor) bude mít u Autodesku vlastní účet (Autodesk ID, ten si lze vytvořit zdarma), bude mít možnost data nejen prohlížet, ale také připomínkovat.

Projektant poté může připomínky vidět přímo v Revitu a může na ně reagovat například pomocí komentářů. Názornou ukázku, jak taková spolupráce může vypadat, najdete v následujícím videu.



čtvrtek 3. února 2022

Fasádne panely s využitím adaptívnych komponentov v Revite

   Mnohí užívatelia Autodesk Revitu, ktorí v ňom pracujú roky, alebo začali len pred nedávnom, už možno počuli o module tzv. Adaptívnych komponentov, no viacerí z nich sa tejto oblasti Revitu vyhýbajú, pretože im na prvý pohľad príde zložitá a príliš komplexná.

   Využitie adaptívnych rodín Revitu je vskutku rozsiahle, avšak po pochopení princípov a postupov ich tvorby nie sú nijakým spôsobom náročné a môžu užívateľom pomôcť vo viacerých sférach v rámci ich reálnych projektov.

   V tomto článku sa zameriame na vytvorenie adaptívnej rodiny založenej na vzore. Využitie takýchto „families“ je napr. v oblasti predsadených fasádnych panelov a my si ukážeme relatívne jednoduchú tvorbu takéhoto panelu, ktorí môžete vidieť na obrázku nižšie.


   Prvým krokom je založenie novej Revit family na šablóne obecného modelu založeného na vzore: Soubor -> Nové -> Rodina -> Obecný model založený na vzoru.rft.

   Užívateľské rozhranie adaptívnych komponentov je mierne odlišné od rozhrania, ktoré poznáme z „klasického“ family editoru. V navigačnom okne môžeme vidieť prednastavený (štvoruholníkový) vzor, ktorý obsahuje 4 adaptívne body, ktoré sú vzájomne pospájané referenčnými čiarami. Vzor fasádneho panelu (na obrázku vyššie) je však 6-uholníkový. Vyberieme si teda vzor v navigačnom okne a zmeníme jeho typ na „Šestiuhelník“, čím budeme mať k dispozícii 6 adaptívnych bodov.


    Pravdepodobne najčastejšie budeme pri tvorbe obdobných adaptívnych rodín využívať 4 nástroje:   „Spline přes body“,   „Bodový prvek“,   „Nastavit pracovní rovinu“   a   „Vytvořit tvar“.

   Označíme si 2 protiľahlé body (1-5 a 2-4) a klikneme na tlačítko Spline přes body, čím vytvoríme modelové čiary, ktoré zmeníme na čiary referenčné.

   Následne vložíme do stredu týchto nových čiar body pomocou tlačítka Bodový prvek. Pozícia týchto bodov bude vždy v strede bez ohľadu na pozíciu a dĺžku ich hostiteľských objektov (referenčných čiar).

   Pomocou tlačítka Nastavit pracovní rovinu -> TAB si po kliknutí na vložený bod nastavíme pracovnú rovinu rovnobežnú s našim vzorom a vložíme ďalšie 2 body presne do miest, kde sa nachádzajú naše pôvodné dva body. Keď si však teraz vyberieme novo-vložené body, tak pomocou inštančného parametra Odsazení vieme definovať odsadenie nových bodov od pôvodných vždy kolmo na vybranú pracovnú rovinu. 


   Aby sme nemuseli regulovať toto odsadenie manuálne, tak si vytvoríme a asociujeme typový parameter, ktorý bude pre túto úlohu určený.

   Teraz pospájame tieto 2 odsadené body so zvyšnými adaptívnymi bodmi a medzi sebou, čím vytvoríme skelet nášho panelu.

   Vytvorené modelové čiary vyberieme a zmeníme ich na čiary referenčné. Následne vyberieme referenčné čiary, ktoré tvoria uzavretý (3-uholníkový či 4-uholníkový) obvod a klikneme na tlačítko Vytvořit tvar, čím vytvoríme 3D geometriu, kde následne máme možnosť definovať, či sa bude jednať o objemovú geometriu (vysunutý profil) alebo plošnú geometriu, ktorú si vyberieme v našom prípade.


    Ak chceme použiť akúkoľvek adaptívnu rodinu založenú na vzore, tak ju vieme aplikovať na „koncepčný objem“. Je potrebné si preto založiť novú rodinu koncepčného objemu:
       Soubor -> Nové -> Koncepční objem -> Objem.rft

    Následne si vytvoríme tvar, na ktorý chceme náš panel aplikovať (napr. jemne zaoblenú stenu), ktorú vyberieme a klikneme na tlačítko „Rozdělit povrch“, čím rozdelíme povrch tejto steny na pravidelné obdĺžniky. Osnovu tohto rozdelenia si vieme nastaviť v inštančných vlastnostiach tohto rozdeleného povrchu.


   Po načítaní našej adaptívnej rodiny panelu do rodiny koncepčného objemu vieme vybrať tento vzor, ktorý je adaptívny a plne dynamický, t.z. prispôsobí sa tvaru steny, rozvrhnutiu jej osnovy a zároveň vieme parametricky meniť hĺbku tohto panelu.


   Využitie adaptívnych rodín je naozaj široko-spektrálne, toto je len jedným z mnohých príkladov ich použitia.